Vyštudovaný stavbár, ktorý sa z úradu práce katapultoval na vrchol stavebného biznisu. Začal pred sedemnástimi rokmi ako živnostník v Česku a dnes je predsedom Predstavenstva spoločnosti Chemkostav, jednej z najväčších slovenských stavebných firiem.
Recept na úspech nevynašiel asi nikto, keby existoval, tak sa k úspechu dopracuje veľa ľudí. Tibor Mačuga, zakladateľ stavebnej spoločnosti Chemkostav, veril hlavne vo svoje schopnosti, cieľavedomosť a trpezlivosť. „Pokiaľ sa týmito vlastnosťami „obrníme“, treba už len tvrdo pracovať a úspech si k vám cestu nájde.“
Stavbárom túžil byť už od detstva, a počas prázdnin sa zdokonaľoval v murárčine, aby vedel, čo toto remeslo obsahuje. „Páčil sa mi život na stavbe, keď vám denne pred očami rastie dielo a vy ste súčasťou tohto procesu, je to krásny pocit. Možno to trochu preženiem, no stavbári zanechávajú za sebou 'pamätníky'“.
Do podnikania sa pustil v roku 1993. Z donútenia, bez kapitálu a rovno z úradu práce, pretože sa vo vtedajšom zamestnaní stal prebytočným. Lepšiu príležitosť na prácu videl v Česku. „Začínať bez finančných zdrojov je ťažké. Pomôž si sám, aj pán Boh ti pomôže, vravievala mi moja mama. Dodnes si to hovorím, keď príde na mňa ťažšia chvíľka. Skutočné začiatky boli veľmi ťažké. Každá zarobená koruna mala pre mňa veľký význam.“ Po troch rokoch „murárčiny“ na Západe sa vrátil na východné Slovensko, aby v Michalovciach založil s českým partnerom z jihlavského PSJ Holdingu eseročku PSJ – Chemkostav. Tá sa neskôr transformovala na súčasnú akciovú spoločnosť Chemkostav a rozšírila pôsobenie do Česka i na Ukrajinu.
Tibor Mačuga síce našiel v živote to, čo ho baví, no radosť mu robí niečo iné. „V prvom rade spokojnosť zamestnancov, pretože bez nich by sa firma ťažko dopracovala k takým výsledkom, aké dosiahla, a v neposlednom rade spokojnosť našich investorov.“ On sám má na svojej práci najradšej ten adrenalín. „Získať zákazku, začať stavbu, potom prichádza proces realizácie, dokončenie diela a na záver finančné vyrovnanie s investorom. Toto je nekonečný kolobeh života stavebnej firmy. Neviem si predstaviť, aby som z toho vypadol.“
Vypadnúť z toho tak skoro ani nemieni a do dôchodku má ešte ďaleko. „Verím, že pracovať budem ešte dlho, aj keď s vyšším vekom počítam s menšou intenzitou. Podľa svojich rodičov viem, že keď prestali pracovať, začali skoro chradnúť. Pokiaľ mi zdravie dovolí, chcem byť pracovne aktívny čo najdlhšie.“ K tomu mu pomáha aj tenis, futbal či relax s rodinou a práca v záhrade. Život, v ktorom by nič nerobil, si nevie predstaviť. „Môj otec hovorieval, že človek sa pre povolanie vrátnika musí narodiť. Asi na tom niečo pravdy bude. Ja by som to nedokázal.“
Vyberte váš jazyk
